O našej zaostalosti

Autor: Pavol Chlebana | 15.1.2014 o 10:14 | (upravené 15.1.2014 o 11:24) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  131x

Tento článok je krátkym pokusom, ktorý sa snaží diagnostikovať niektoré príčiny toho, prečo slovenská spoločnosť zaostáva.

Jeden môj známy sa vyjadril, že rusi vnútili vlastnú zaostalosť podrobeným národom. Túto zaostalosť sme si začali všímať pri porovnaní so západným svetom ešte niekedy v 80-tych rokoch. Zistili sme, že štáty za železnou oponou ekonomicky prosperujú, ľudia majú vyššie príjmy, technologický pokrok je na omnoho vyššej úrovni. Ako sa vyrovnať západu a naštartovať ekonomiku bola vnímaná ako základná úloha vlád, ktoré prišli po 89. Začala sa privatizácia, lebo majetok v rukách štátu chátral a bolo jasné, že štát je najhorším vlastníkom. Aj keď sa urobili mnohé užitočné opatrenia, stále nám je jasné, že sme vyspelý svet ani po toľkých ekonomických reformách a zavedení trhového hospodárstva nedobehli. V čom je teda problém? Podla mna sa táto zaostalosť viaže na istú predstavu sociálneho a prokuristického štátu, ktora je v podmienkach rozšírenej korupcie v spoločnosti, z ktorej sa stala národná kultúra, devastujúcou. Pre túto ideológiu sú dôležité aj témy ako tradicionalizmus a nacionalizmus. Národ sa stal fetišom a tradície liturgiou tohto novodobého náboženstva. Demokracia v tomto kontexte budí skôr dojem strašiaka, lebo je spojená s istým rizikom a zodpovednosťou. Len skutočná demokracia dokáže rozbiť vlastnú zahladenosť do seba typickú pre nacionalizmus, sociálne istoty vymeniť za sociálnu zodpovednosť, tradičné rituály za uvedomelé konanie a prosperitu. Tento rozmer v politickom živote podla mna napr. v Rusku chýba a je len mala skupinka odvážnej opozície, ktorá zaň vehementne ešte dokáže bojovať.
Na Slovensku je to to isté, aj ked tu sa mi zdá pomer medzi oboma silami omnoho vyrovnanejší. R. Fico je vlastne kryštalizáciou vedomých a nevedomých pudov ľudí, praobraz toho, ako si ľudia predstavujú politické a iné konanie. R. Fico je vo väčšine z nás ako časť našej psychickej výbavy; je to archetyp. Nebadane nás vracia do doby komunizmu, ktorá je už časovo vzdialená, ale vnútorne stále blízka ako denné snívanie. Je to podobné monštrum, náš tieň psychiky. Myslíme si, že korupcia je zlá, ale súčasne tvrdíme, že bez nej sa nedá. Vieme, že alkoholizmus je zlý, ale keď sa opije politik, tak to ospravedlníme tým, že je to ľudské, veď kto z nás nebol opitý. VIeme, že by sme mali žiť svedomito, ale každodenné problémy nás tlačia k pragmatizmu a predstavujú racionalizáciu a ospravedlnenie. Korupcia, alkoholizmus, alebo pragmatizmus a iné, sa tak stávajú bežným spôsobom života. Povieme si tak sa žije. Kto chce prežiť, kto sa chce mať dobre, musí sa tomuto trendu prispôsobiť. Nepýtame sa, čo je dobré a čo zlé, ale čo nám umožní mať sa lepšie, čo musím urobiť, aby som sa mal lepšie.
Je to paradox, ale práve tento pragmatizmus zakotvený v mysli ľudí a vládnucej elity, ktori si postavili na oltár falošného bôžika, spôsobuje úpadok a zaostalosť
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?